Súdny dvor Európskej únie dňa 13. mája 2026 vydal rozsudok vo veci C‑603/24 (Stellantis Portugal), ktorého predmetom je, či úpravy transferových cien v rámci nadnárodnej skupiny predstavujú protihodnotu za poskytnutie služby podliehajúcu DPH.
Spoločnosť GMP (General Motors Portugal), predchodca Stellantis Portugal a člen skupiny General Motors, (ďalej len spoločnosť) pôsobila ako distribútor vozidiel v Portugalsku. Na základe dohody o transferovom oceňovaní z roku 2004 bola cena vozidiel dodávaných výrobcami v skupine upravovaná (zvýšená, alebo znížená) tak, aby spoločnosť dosahovala vopred určenú ziskovú maržu. V praxi dochádzalo k tomu, že náklady na záručné opravy a zvolávacie akcie, ktoré spoločnosti pôvodne fakturovali zmluvní predajcovia, boli zahrnuté do výpočtu týchto úprav transferových cien spolu s ďalšími prevádzkovými nákladmi (personál, energie, marketing).
Po daňovej kontrole spoločnosti za zdaňovacie obdobie 2006, portugalský daňový úrad tvrdil, že tieto úpravy transferových cien predstavujú protihodnotu za služby opravy vozidiel, ktoré spoločnosť poskytla výrobcom, a preto by mali podliehať DPH. Daňový úrad argumentoval, že zodpovednosť za záručné opravy prináleží výrobcom a že tieto náklady znášala GMP, ktorá ich následne preniesla na výrobcov cez úpravu transferových cien (vystavenie dobropisu alebo oznámenia o dlhu).
Supremo Tribunal Administrativo (Najvyšší správny súd, Portugalsko) sa v tejto veci obrátil na Súdny dvor EÚ, ktorý rozhodol, že takéto úpravy transferových cien motorových vozidiel, ktoré sú
- riadne stanovené v dohode medzi spoločnosťami patriacimi do tej istej skupiny a ktorej cieľom je zabezpečiť, aby spoločnosť získala vopred stanovenú ziskovú maržu z ďalšieho predaja týchto vozidiel,
- potvrdené dobropisom alebo oznámením o dlhu,
- vypočítané najmä v závislosti od nákladov vynaložených touto spoločnosťou na opravy vozidiel tretími osobami,
nepredstavujú protihodnotu za poskytovanie služieb, pokiaľ:
- Neexistuje právny vzťah, v rámci ktorého dochádza k výmene vzájomných plnení.
V prípade predmetnej spoločnosti bola dohoda o transferovom oceňovaní zameraná na určenie cien tovaru (vozidiel) a dosiahnutie marže, nie na povinnosť spoločnosti poskytovať služby opráv za odplatu.
2. Protihodnota nie jeskutočnou odmenou za individualizovateľnú službu.
V prípade predmetnej spoločnosti nebola úprava ceny viazaná výlučne na náklady na opravy, ale zohľadňovala celkový hospodársky výsledok spoločnosti vrátane nesúvisiacich prevádzkových nákladov. Taktiež po dosiahnutí vopred určenej ziskovej marže, výrobca už nemusel spoločnosti preplatiť jej náklady na opravy.
Za hore uvedených podmienok neexistuje priama súvislosť medzi poskytnutou službou a skutočne prijatou protihodnotou a teda takéto úpravy transferových cien nie sú predmetom DPH.